Láska
Jedno z najpoužívanejších slov vôbec je zaiste láska. Toľkým používaním sa snáď už ošúchalo natoľko, že jeho pravý význam je skrytý pod nánosom pátosu a jeho samotné použitie v nás vzbudzuje skôr nedôverčivosť a považujeme ho za klišé.
Čo však klišé určite nie je a nikdy sa nestane ošúchaným, sú skutky lásky, ktoré toto slovo vyslovujú mlčky svojim konaním. Nepýtajú si štítok so žiarivým nápisom, ani popredné miesta, dokonca nežiadajú byť videné a pomenované. Chcú len byť. Láska chce len byť. Vo všetkom čo robíme, čo rozprávame, na čo myslíme. Chce byť v našich úmysloch, v našom úsmeve, v našej práci a hlavne v našom srdci. Túži preniknúť všetky vrstvy, ktorými sme ju zahalili, odhrnúť závesy tmy v našom vnútri a vniesť doň svoje svetlo. Láska je vo svojej túžbe neodbytná a trpezlivo sa pýta dnu.
Tá ozajstná, pokorná, pravá a prinášajúca pokoj. Taká, ktorá klope na každé dvere, aj tie v odľahlej betlehemskej maštali.
