Skautské hnutie je dobrovoľné nepolitické výchovné hnutie pre mladých ľudí, otvorené všetkým bez rozdielu pôvodu, rasy alebo vyznania, v zhode s cieľom, princípmi a metódou vytvorenými zakladateľom.
Dobrovoľný charakter skautingu zdôrazňuje fakt, že členovia sa k nemu hlásia svojou vlastnou vôľou, pretože akceptujú základy hnutia. To sa týka aj mladých aj dospelých ľudí.
Skauting je ako výchovné hnutie nepolitický v zmysle, že nie je zatiahnutý do boja o moc, čo je záležitosťou politiky a politických strán. Všetky skautské asociácie musia vo svojich stanovách deklarovať túto nepolitickosť. To však neznamená, že skauting je úplne odtrhnutý od politickej reality v danej krajine. V prvom rade ide o hnutie usilujúce sa rozvinúť zodpovedné občianstvo; táto občianska výchova nemôže byť úplná bez uvedomenia si politickej reality v krajine. V druhom rade skauting stojí na určitých princípoch – základných zákonoch a presvedčeniach – ktoré podmieňujú politický pohľad členov hnutia.
O skautingu hovoríme ako o výchovnom hnutí. Toto je nepochybne jeho základnou charakteristikou. V najširšom zmysle slova výchovu chápeme ako všestranné rozvíjanie osobnosti. Skauting musíme preto jasne odlíšiť od čisto rekreačného hnutia, ako by to niekto mohol chápať. Rekreačné aktivity sú v skautingu dôležité, no sú prostriedkom, a nie cieľom.
Výchovu tiež nemôžeme vnímať ako učenie sa vybraných znalostí či zručností, čo je len prostriedkom k cieľu. Podľa zakladateľových vlastných slov: „Tu potom leží najdôležitejšia úloha skautskej výchovy – vychovávať. Pamätajte si to, nejde o odovzdávanie znalostí a zručností, ale o výchovu. To znamená, že by sme mali chlapca priviesť k tomu, aby sa učil sám, z vlastnej vôle, tie veci, ktoré zdokonaľujú jeho charakter.“ (Aids to Scoutmastership).