Svoje texty posielajte na marika.bridova@gmail.com najneskôr do 31.1. 2019.

2.8. 2018. Zvoní budík. 5:23. Naschvál nadstavený na tento čas, aby som bez výčitiek tie dve minúty ešte preležala. Vstávam z postele a zapínam notebook. Kým nabehne stihnem sa umyť, obliecť. 5:35 otváram zborovú a facebookovú stránku zboru a nahrávam fotku a inštrukcie k miestu, na ktorom dnes hľadať Super Máriu. 5:42 schádzam dolu, šálku s grankom zalejem studeným mliekom a len zo zvyku otvorím chladničku či tam na mňa náhodou niečo nečaká. Nečaká. Obujem sa, vypijem studené kakao a vyjdem von. 5:50 odchádzam na brigádu. Je na nej veselo, rozprávame sa, smejeme, ja si tieto chvíle užívam a cítim sa naozaj dobre. Sme vonku a keď sa slnko vyhupne vyššie, teplo začína byť neznesiteľné, ale ja už v mysli kalkulujem ako bude vyzerať môj deň keď prídem domov. Musím ísť do sprchy, niečo uvariť a zjesť, potrebujem si zbaliť batoh, musím nájsť nejaké svetielka, kam mám vlastne dnes ísť? Jasné, dnes sme v Gorazdove. Oni maj prísť o 16:54, ja si potrebujem predtým ešte obzrieť terén, takže to aby som vyrazila 15:35 najneskôr. Dnes je ešte len tretí deň, ešte nie som taká unavená, za hodinku tam budem. Ale počkať, oni chodievajú vždy strašne skoro, takže tam musím byť ešte skôr. Dobre, vyrazím 15:00. Do kelu, zabudla som na kvíz! Musím ešte vymyslieť otázky. Prídem domov 12:30, dnes sa nám to trocha predĺžilo, ale nevadí. 13:15 sadám za stôl a čakám odkiaľ ma kopne múza, aby som ten kvíz vymyslela. Kopanec. Konečne. Už mám 5 otázok. Ale počkať, dnes príde aj Filo, musím vymyslieť aj nejaké náročnejšie. Zazvoní mi telefón. 14:05. Mirinda má defekt. O chvíľu som u nej a spoločne sa to snažíme opraviť. To mi narušilo plány, možno ten kvíz nestihnem vymyslieť. Ešte nie som ani zbalená. Musím ešte pripraviť postele, skauti z BŠ budú u nás spať. Opäť zamestnávam myseľ časovými kalkuláciami cestou od Mirindy. Ale sľúbila, že mi požičia svetielka, tie budem potrebovať na zajtra. Som doma. Rýchlo domyslieť kvíz, vytlačiť otázky. Och, tá naša tlačiareň, tej to trvá. Zatiaľ aspoň pozametám. Konečne! 15:05 napĺňam fľašu vodou, dávam si prilbu a všimnem si, že na mojom bicykli nie je niečo v poriadku. Duša. Snáď nemám defekt. Našťastie stačí len dofúkať. Radšej obe. Rýchlo na bicykel smer Gorazdov. Ešte nikdy som tam nebola a pritom je to takmer za rohom. Cestou premýšľam kto by ešte mohol mať svetielka, budem musieť zájsť aj do klubovne večer, tam možno nejaké budú. Tiež musím vymyslieť ďalšie dva dni a poslať texty Kikič, aby spravila plagát. Večer si na to nájdem čas. Ale počkať. Kvíz na dnes mám, ale to nebude stačiť. Dnes nás bude viacej. Niečo ešte vymyslím. A znova kopanec. Mám to. Nápad. To domyslím na mieste. Som tam. Cesta ma trocha zmohla, ale 16:10 zosadám z bicykla a v diaľke zbadám kríky mirabeliek. Vydám sa rovno k nim a už je aj môj žalúdok šťastný. Čakám v tichu a v hlave si premietam scenár ako by to malo dnes vyzerať. A už ich počujem. Čulá vrava. Zvuk bicyklov. Usmejem sa. Doširoka. A môžeme ísť na to!

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.