Bol to posledný deň Super Mária bicykluje III., 8.8. 2018. Po vyhodnotení súťaže a spoločnej oslave nášho cyklodobrodružstva, som medzi rečou nadhodila, že ak by mal niekto záujem, tak ja idem ešte na ihrisko pozrieť futbalový zápas, pretože v ňom chytá Samko a je to dôležitý zápas. Šli všetci. Chlapci aj dievčatá. Vytvorili sme si vlastnú tribúnu a s našimi bicyklami sme boli neprehliadnuteľní. Napäto sme pozorovali hráčov a hru, ale najviac sme strnuli, keď sa lopta blížila k našej bráne, v ktorej neohrozene stál Samko. Popri fandení som jedinej včielke Ninke, ktorá bola s nami, odpovedala na jej zvedavé otázky čo je tamtá čiara, prečo sa píska, kedy dáme gól a po asi hodine aj na nesmelú otázku: „Mária? A budem tu musieť zostať až do konca?“. Povedala som jej, že samozrejme môže odísť kedykoľvek bude chcieť, že naša skautská akcia už skončila. Ale nakoniec zostala ona a aj všetci ostatní. Táto fotka mi vždy pripomenie túto jej otázku, či môže odísť a potom jej neverbálnu odpoveď, keď zostala spolu s nami až kým zápas neskončil. Bolo to pre mňa krásne dovŕšenie nie len ďalšieho úspešného ročníka cyklosúťaže, ale radosť z toho, že práve ona, najmladšia z nás všetkých, ktorú futbal nijak zvlášť nebaví, sa rozhodla dať mu šancu vďaka ľuďom, ktorí boli s ňou. To sa mi na nej páči. Vždy môžeme odísť, ale niekedy stojí za to ostať, ako vtedy.
?PRÍBEH FOTKY? Posielaj svoju fotku s názvom a popisom do 2.2. 2020 na ?marika.bridova@gmail.com?
