Bolo to počas nášho roverského puťáku z Levoče do Prešova v júli 2018. Prespávali sme v lesíku nad Spišským Podhradím a ráno som s Evkou zbehla do mesta kúpiť chlieb. Cestou nazad sme sa rozprávali o tom, čo by sme si dali na raňajky. Ja som snívala o niečom sladkom a horúcom kakau, čo však bolo od našej reality trocha dosť ďaleko. Pobalili sme sa, Kosťo rýchlo zohrial párky a šli sme sa pred odchodom ešte rozlúčiť s dvoma bohoslovcami, ktorí sa večer pridali k nášmu ohníku. Čakali nás pred seminárom a na náš doslova veľký úžas nás zavolali k nim na raňajky. S nesmelou malou dušičkou sme kráčali chodbami seminára až nás vôňa priviedla do jedálne, kde sme si pochutnali na makovníkoch s lekvárom, jogurtoch a aj vysnívanom kakau. Veď pozrite sami, aký je ten stôl plný! Túto krásnu a chutnú scenériu odfotil Mlock a ihneď ju poslal Inkymu, aby nemal skreslenú predstavu, že jeme ovsené vločky s vodou, ako si to určite predstavoval. Vtedy som ešte netušila, že sa presne na toto miesto ani nie o mesiac vrátim a nebudem musieť prespávať v lesíku nad mestom, ale priamo v seminári. Naozaj si niekedy stačí len priať.
?PRÍBEH FOTKY?Už len týždeň máš na poslanie fotky s popisom! Do nedele 2.2. 2020 posielaj na ?marika.bridova@gmail.com?
