VČIELKY/ VĹČATÁ, SKAUTKY/SKAUTI, ROVERKY/ROVERI!
Máme tu ďalšiu novú, časovo limitovanú a vekovo neobmedzenú LITERÁRNU SÚŤAŽ. Za uplynulý rok 2018 si určite zažil/a nespočetne veľa krásnych, silných a nezabudnuteľných skautských zážitkov. Vyber si jeden, ktorý v tebe rezonuje najviac a napíš nám o ňom. Stačí na pár riadkov, ale môžeš z neho spraviť celú poviedku na niekoľko strán. Dôležité ale je, aby si vo svojom texte zachytil/a to najpodstatnejšie a vysvetlil/a prečo práve ten okamih bol pre teba takým silným.
Svoje texty posielajte na marika.bridova@gmail.com najneskôr do 31.1. 2019. Smelo do toho! Dostaň svoj zážitok do slov a vyhraj atraktívne ceny! Tešíme sa na každý jeden text.
S rozospatými očami som kráčala sama lesom. Ešte bola tma. Rukami som odháňala dotieravé konáre stromov, ktoré sa mi zdali byť mohutnejšie ako za denného svetla. Mala som síce baterku vo vrecku bundy, ale povedala som si, že si nebudem kaziť túto chvíľu a zvládnem to. Nohy som mala premočené, pretože v noci pršalo a mláky vody akoby čakali len a len na mňa. Vôbec mi to nevadilo, pretože som si všimla, že tma sa začína pomaly rozostupovať a zbadala som za kulisami hustého lesného porastu lúku. Predrala som sa na ňu a v diaľke zbadala ďalších skautov, ktorí tiež kráčali cestou akou aj ja. Zamierila som rovno k nim. Vrúcne sme sa zvítali, objali a mlčali. Pretože slovo dostala nemá príroda. Najprv sme sa kochali hmlou inverzie, ktorá pohltila každý maličký domček dediny nad ktorou sme stáli. Ako náhle prišla, tak rýchlo a nečakane začala plynúť preč a dedina sa znova objavila. A potom to prišlo-prvé lúče slnka. Úžas. Ja som však tentokrát nehľadela na ten spoza kopcov vychádzajúci zázrak, ale pohľadom som prechádzala tváre ľudí, ktorí stáli okolo mňa. Bola v nich čistá radosť. Nezameniteľný úsmev, pokora v očiach a červeň v lícach. Keď sa slnko vyhuplo o čosi vyššie, nesmelo sme prehodili pár slov, pretože sme stále nechceli vyrušiť ten krásny moment. Vtedy som si znova uvedomila, čo je pre mňa v skautingu to najdôležitejšie. Hľadieť tým správnym smerom a vidieť v iných radosť, pretože som schopná sama ju tam vniesť. Byť pre iných tým slnkom.
