Tábor. Príležitosť pre každého skauta, rangera, či rovera ukázať čo dokáže. Náš tábor nezdolala ani celosvetová pandémia a tak sme sa vydali za dobrodružstvom aj tento rok. Miesto tábora, malebné prostredie Veľkej Fatry pri dedinke Rakša, bolo pre viacerých účastníkov známe no i napriek tomu sme tábor pomenovali ‚,Terra Incognita‘‘ (Zem nepoznaná).
Tábor začal ako zvyčajne prípravou všetkých potrebných vecí vo Veľkom Záluží aj u nás v Banskej Štiavnici. Všetci čo mohli pridali ruku k dielu a tak sa kamión plný potrebného vybavenie vydal na strastiplnú púť na Turiec. Všetko prebehlo v poriadku a tak sme boli na náš tábor materiálne zabezpečení, za čo patrí vďaka všetkým, ktorí pomohli s nakladaním a balením vecí.
Partička odvážlivcov táborila teda už od piatku, aby náhodou naše veci na lúke ‚,nedostali nohy‘‘. Väčšina z nás sa pridala až v nedeľu a tak tábor mohol začať!
,,Nástup‘‘! Ozval sa prvýkrát výkrik denného radcu pri nedeľnom večernom nástupe, kde sme sa stretli takmer v plnej sile a mohli sme odštartovať náš dvojtýždňový táborový život. Celý ďalší deň sme pracovali na rôznych táborových stavbách a na príprave snemáku. Na večernom snemovom ohni nás všetkých Inky oboznámil s program najbližších dvoch týždňov.
Celý táborový program bol rozdelený na dve kategórie. Na kategóriu skautov a na kategóriu rengerov a roverov. Obe kategórie mali ten istý cieľ. Spoznať a preskúmať Zem nepoznanú. Neskúmali ju však rovnakým spôsobom a ich program sa podstatne líšil.
Úlohou skautov bolo zdokonaľovať svoje zručnosti v rámci stanovísk priamo na táborisku. Pracovali na viazaných stavbách, ošetrovali zranenia na stanovisku prvej pomoci, starali sa o táborisko vybavením denného táborového servisu a spoznávali prácu s mapou a buzolou pri topografii. Okrem toho bolo každé poobedie venované akčnej bojovej hre, kde si skautské tímy merali sily.
Rengeri a roveri boli prvý týždeň na táborisku minimálne. Vydali sa totiž na expedičnú výpravu, ktorá trvala takmer 100 hodín. Zdolávali rôzne prekážky, kráčali, bojovali, skúmali zem, prepadali táborisko, mokli, nevyspali sa… Úlohy, ktoré mali boli náročné, avšak aj napriek tomu ich zvládli bravúrne! Boli rozdelení na tri tímy. Na tým Alfa, Beta a Delta. Každý tím mal svojho inštruktora, ktorý bol i nebol súčasťou tímu. Na jednej strane dozeral na tím, jeho bezpečnosť, no na druhej strane bol viac či menej, nestranným pozorovateľom plnenia úloh.
Keď sa ich výprava blížila ku koncu, všetci čo boli v táborisku pripravovali slávnostné privítanie. Kvety v hangári, palacinky s nutelou, lokše, či pečené prasiatko. Najedli sme sa, zabavili, zaspievali, zatancovali. Proste táborová idylka! Víťazom celej štvordňovky sa stal tím Delta, druhý skončil tím Beta a tretí tím Alfa. Bitka síce dobojovaná bola, avšak vojna nie, a tak sa každý tím s balíkom bodov podľa umiestnenia vydal v ústrety druhého týždňa.
Druhý týždeň sa niesol v znamení práce! Pracovali sme na rôznych táborových stavbách, hrali bojové, či spoločenské hry, dokonca stavali obrovské trebuchety! Všetky aktivity boli bodované a tak tímy skautov a rengersko-roverské tímy stále zápasili o prvenstvo. Tímy sa viackrát zlučovali a tak skauti bojovali po boku starších a skúsenejších bratov a sestier z nášho zboru.
Ak ste si však mysleli, že celý druhý týždeň sa naši skauti, rengeri a roveri váľali v táborisku ste na veľkom omyle! Okrem toho, že jeden deň strávili výpravou na drienok, čakala ich ešte kambodža!
Kambodžu sme odštartovali v noci zo štvrtku na piatok. Približne o druhej sme celé táborisko zobudili údermi rôznych kovových predmetov a pozerali sme sa na bezmyšlienkovité pohľady nevyspatých účastníkov. Koľká radosť! Hoci neochotne, no aj tak sa všetci vystrojili na celodennú výpravu a vybrali sa na prieskum širokého okolia.
My staffáci sme sa venovali príprave snemáku, vareniu, upratovaniu táboriska. (Dobre, dobre, možno sme si na chvíľu aj zdriemli ?.)
Keď večer prišli naši účastníci, najedli sa výdatných rybích prstov oddýchli si a pripravili sa na snemák, kde sme spoločne vyhodnotili celé dva týždne na tábore.
Všetci sme odišli o niečo väčší, radostnejší a naplnení pocitom sebaprekonania a spolupatričnosti. Áno. Presne o tom náš skautský tábor bol!
Michal Sásik
