Tradičné zahájenie skautského roka sme netradične zaháji vzájomným dotykom ľavej nohy, keďže podávanie rúk bolo kôli korone nevhodné. Keď sme všetci zaujali svoje miesta v kruhu, slovo prevzala Mária a prečítala nám úryvok “Vlk, ktorý nikdy nespí” z knihy o skautingu.
Následne nás náhodne rozdelila do štyroch skupín. Úlohou každého tímu, bolo nájsť 5 papierov s úlohami a pokúsiť sa každú splniť do začiatku omše. Netrvalo dlho a náš tím našiel svoju prvú úlohu – naučiť sa 5 nových vecí, ktoré vie len jeden, alebo dvaja členovia z tímu. Máriu napadlo, že by nás mohla naučiť napodobniť zvuk sovy, keďže z našej skupiny to dokázala spraviť iba ona. Uzol prišiel s nápadom naučiť sa mlynské koleso. Toto bola asi najkomickejšia časť, keďže akrobaciu sme veľmi neovládali. ALE, všetci sme sa o to pokúsili a musím povedať, že sme to bravúrne zvládli. Uzol nás ešte učil pískať prstami a tiež sme sa naučili, že zuby sú jediný orgán, ktorý sa nevie sám vyliečiť a tiež mená známych (aj neznámych) koní.
Ďalšia úloha sa vzťahovala na kreativitu – vytvorte niečo. Po krátkom uvažovaní dostala Mária nápad, že by sme mohli niečo vytvoriť z jabĺk popadaných na zemi. Keď sme ku kôpke docupkali, prišiel veľmi spontánny nápad, a to vytvoriť z jabĺk hrušku. Tretia úloha pripomínala denný príkaz – ubiť dobrý skutok. Najskôr sme to poňali ako jednotlivci a dobré skutky sme robili každý za seba. Potom sme všetci spoločne pozbierali na dvore orechy. Ďalšia, štvrtá úloha bola o vytrvalosti. Mali sme ubehnúť kilometer, kolečko po uliciach okolo farského ihriska. Viac to netreba rozoberať, už teraz som zadýchaná 
Keď sme našli poslednú úlohu, každú chvíľu mala začínať omša. Úloha sa viazala na bod zo skautského zákona – skaut je veselej mysle. Náplňou bolo vytvoriť vtipnú scénku a niekoho ňou potešiť a ak si správne pamätám, tak aj povedať vtip. Keďže nás už tlačil čas a nejako sme si nevedeli spomenúť na žiaden vtip, vytvorili sme trápne ticho, ktoré nám o chvíľu pripadalo mimoriadne vtipné, a tak sme aspoň z časti úlohu splnili.
Po svätej omši sme si dali fotečku. Všetci sa odobrali späť na farský dvor, no čo sa dialo ďalej, už bohužiaľ, neviem povedať, pretože som mala iné povinnosti a musela som odísť. Avšak, dostalo sa ku mne, že sa stalo faux pas s dymovnicami. A tiež, že bolo jedlo 
.
Koniec koncov, všade, kde je jedlo a dobrí ľudia, tam je fantasticky. Už teraz sa teším na prichádzajúce oddielovky a akcie, kde si budeme môcť túto skvelú atmosféru pripomenúť.
Silvika
